Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prvá písomná zmienka

Historický popis obce

História je uvedená až v materiáloch prvej písomnej zmienky t. j. rok 1345. Podľa prvej písomnej zmienky o našej obci môžeme vznik obce posunúť o 150 až 200 rokov do minulosti avšak toto musíme brať len ako domienku, pretože tieto fakty nie sú historicky podložené.

Od prvej písomnej zmienky roku 1345 obec mala rôzne pomenovania podľa toho, komu toto územie v jednotlivých dobách patrilo a kto tu vládol. Tak sa v roku 1345 prvej písomnej zmienky spomína obec pod menom Mangya v roku 1388 sa uvádza ako Maykoch, roku 1393 Maykwoch, Manchucz roku 1773 Mankocs, Mankowitz, Mankovcze 1786 Mankovcz, Mankowcze, 1808 Mankócz, Mankowce 1863 – 1913 Mankóc, od roku 1920 Mankovce, čo pretrváva dodnes. K obci od roku 1406 patrí osada Stráňa, v minulosti pod názvom Ztranya. Roku 1601 mala 8 domov. Roku 1828 2 domy a 19 obyvateľov.

Stred obce leží 230 m nadmorskej výšky. V chotári táto nadmorská výška dosahuje 200 – 300m. Časti chotára sa nazývajú: Za jazerom, Dlhé, Díle, Kopanice, Sliváš, Od hosťoveckého, Lásky, Cez vrch, Háje, Gejdy, Na pánskom, Rovniny, Pod hájom, Viničky, Nad Malčínskom, Tajky, Pod vinohrady, Vinice, Pod bôrinou, Rozkoše, Pod rozkošami, Gaštanica, Fabrika, Nad prešom, Pod prešom, Pansky vinohrad, Hlboká cesta, Nad hlbokou cestou, Ulica, Prvé hony, Druhé hony, Spálený mlyn.

Obec polohove leží v severovýchodnej časti Žitavskej pahorkatiny v doline potoka Stránka a na južných svahoch tribečského pohoria.

Pahorkatinný stredne zvlnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny, na severe kremence s výraznými kopcami – tvrdošmi – hôrkami na povrchu sprašové hliny a spraš. Časť chotára je čiastočne odlesnená, miestami rastú agátové porasty a na severe les s dubom, brezou a borovicou. Podľa rozloženia zemín chotár tvoria hnedozemné illimerizované a hnedé lesné pôdy.

Obec susedí na severe s obcou Zlatno, na východe s obcou Lovce, na juhu s obcou Hosťovce a Martin nad Žitavou, na juhozápade s obcou Velčice.

Do roku 1960 patrila do okresu Nitra kraj Západoslovenský.

K vývoju našej obce dopĺňam tabuľku s počtom obyvateľov od roku 1869, kedy mala naša obec 264 obyvateľov, 1880/246, 1890/298, 1899/282, 1910/322, 1921/337, 1940/367, 1948/390, 1961/449, 1970/437, 1994/528, v roku 1997/600.

Ľudová tradícia spomína, že obec mala štyri mlyny – jeden pod dedinou, druhý v dedine a dva nad dedinou.

V archívnych materiáloch sú uvedené dva mlyny, jeden pod názvom Podhajský z roku 1536 a druhý len ako mlyn z roku 1720. Zrejme išlo o vodné mlyny na potoku Stránka, neuvádza sa komu patrili.

Do mlynov vozili obilie občania Loviec a Hosťoviec a okolitých dedín, kde mlyny neboli.

História zaznamenáva, že obec Mankovce mala už v roku 1534 – 15 part (parta – brána alebo dvor, či usadlosť pod jednou bránou).

Roku 1601 mala obec 23 domov a v roku 1720 23 daňovníkov. Roku 1828 mala obec 39 domov a 254 obyvateľov.

Obec od roku 1344 - 45 patrila zemanom. V roku 1388 obec patrila zemanom z Tvrdomestíc. V roku 1394 obec Maykowz prepadli poddaní z Hosťoviec, časť obyvateľov zajali a odvliekli do Gýmešského hradu. V tomto období tu vládli Forgachovci, ktorí dostali späť svoje majetky za zásluhy v bojoch o uhorskú korunu. Po smrti Ľudovíta l. Veľkého v roku 1382 vládla za jeho 14. ročnú dcéru Máriu (zasnúbenú so Žigmundom, synom českého kráľa Karola lV.) jej matka Alžbeta. Žigmund bojovo vtrhol do Budína a oženil sa s Máriou, ale za kráľa ho nezvolili. V decembri roku 1385 pritiahol s vojskom do Budína Karol, princ neapolský bratranec kráľovnej Márie a bol korunovaný za uhorského kráľa - Karol II.- Malý. Voči nemu zorganizovali sprisahanie (palatín Mikuláš Gara), ktorého sa zúčastnil i Blažej Forgách. Pri návšteve u kráľovien dňa 7. 2. 1386 napadol Blažej Forgach podľa predom pripraveného plánu nevyzbrojeného Karola II. Došlo k bitke a smrteľnému zraneniu Karola II., ktorý na následky zranenia dňa 24. 2. 1386 zomrel.

Za svoj čin dostal Blažej Forgách nielen späť gymešské panstvo aj s mestom Marothy (Zlaté Moravce), ale získal aj druhý rodový majetok s hradom Halič. No získanému majetku a životu sa dlho netešil, lebo cestou na Gerovský hrad bol sprievod oboch kráľovien 25. 7. 1386 prepadnutý vojskami Jana Howathiho. V boji boli zabití Mikuláš Gařa, Ján Gařa i Blažej Forgach, obe kráľovné boli zajaté a uväznené.

V roku 1401 si obec Mankovce Forgachovci vymohli, pretože sa o ňu násilím usilovali. V roku 1415 si Peter Forgach zvolil za svoje posmrtné a pohrebné miesto lefantovský kláštor Paulínov, kde dal vystavať aj oltár a k nemu daroval Paulínom aj polovicu Mankoviec.

Druhú polovicu obce Paulínom darovali Félix a Alžbeta Forgachovci. Paulíni (bieli mnísi) v roku 1549 tu vlastnili 8 a pol porty. Vybudovali v obci kláštor a ku kostolu postavili sakristiu, čo ľudová tradícia dodnes zachovala ako o tom podal správu Archeologickému ústavu SAV v Nitre miestny občan Štefan Adamkov starší.

Rehoľa Paulínov sa na Slovensku rozšírila za vlády už spomínaného Ľudovíta I. Veľkého. Kráľovi Ľudovítovi tento kraj nebol ľahostajný. Koncom 60-tych rokov cestoval tadiaľto a na noc sa zastavil v Zlatých Moravciach. Paulíni mali v tejto dobe po Slovensku viac kláštorov. V roku 1786 Jozef II. ruší tento rád a obec Mankovce prechádza pod kráľovskú komorskú správu.

Obec tiež trpela pod tureckým panstvom, bola poplatná Turkom v roku 1632 ostrihomskému inšpanovi Mehmetovi, no musela platiť aj cisárovi.

V roku 1632 opustenú poddanskú pôdu zobrali zemani, ktorí sa takto obohacovali. V tomto roku vysadili aj vinohrady, ktoré niekoľko rokov po sebe nezarodili, preto ponechali len dve vinice. Rozloha vinohradov v roku 1764 dosiahla 69 kopáčov.

Vinice sa nachádzali na kopci nad dedinou v polohe i dnes zvanej Pánsky vinohrad, kde sa udržali až do 19. storočia.

V roku 1830 vyčíňala v obci cholera, ktorej skazu dovŕšil požiar v roku 1837, ktorému podľahla dedina spolu s kláštorom a kostolom. Požiar sa ešte v obci spomína v roku 1882. V roku 1870 pri komasacii kúpil Ľ. Majtényi z Rozkoší chotáru časť Pánsky vinohrad za 8000 korún. V 18. storočí vlastnila obec dostatok lúk, z ktorých seno občania predávali. Pasienkov však bolo málo, preto na pasienky premieňali opustenú pôdu na majeroch. Palivové drevo brali z majera Stráňa, stavebné si museli kupovať.

Na obecnom pečatidle je v štíte objavujúci sa orol a čerieslo. Štít je obklopený dvomi palmovými ratolesťami na jeho vrchnom okraji otvorená koruna. Na pečatidle je nápis: Sigillum Pagi Mankouce 1780.

Prví obyvatelia obce boli lovci a pastieri, neskoršie poľnohospodári. V lokalite tríbečských hôr žilo veľa zubrej zveri, na ktorú prví obyvatelia poľovali. Aby sa táto tradícia dodržala dnes v lokalite Piesky – Stanovisko máme peknú zubriu oboru.

Z archeologických nálezov možno uviesť nález kamennej motyčky z obdobia neolitu, ktorú našiel p. Rakovský v roku 1972 na lokalite Sobotište s nálezmi oštepov a menšie úlomky pazúrikov, spolu 107 kusov. V múzeu Zlaté Moravce sú vzorky kremeňa.

Na upozornenie prof. Štefana Šedivého, tunajšieho rodáka Archeolog. ústav SAV v Nitre previedol záchranný výskum pri stavbe budovy MNV, kde ľudová tradícia spomína zaniknutý kostol a kláštor paulínov. Zistili sa základy Románskeho kostola z prvej polovici 13. storočia vnútorných rozmeroch 705x540 cm so sakristiou 340x310 cm. K pravej južnej strane kostola bola pristavaná obytná budova 690x375 cm. Zrúcanina kostola bola ešte v roku 1903 viditeľná.

História tejto stavby ako i kostola je obšírnejšie napísaná vo Vlastivednom časopise 23 z roku 1974 č. 1 strana 44-45, kde Alojz Habovštiak v závere píše, citujem: ‚‚za osobitne cenný a významný poznatok archeologického výskumu v Mankovciach treba považovať i nález keramiky pražského typu, ktorým sa po prvý krát dokladá osídlenie intravilánu dnešných Mankoviec najneskoršie už v 6. storočí.‘‘

Aj keď naše poznatky o osídlení a minulosti Mankoviec sú cenným a zásadným prínosom do štúdia nielen obce, ale aj širokej oblasti.

V okolí Zlatých Moraviec treba priznať, že ide o veľmi neúplné, historicky málo osvetlené poznatky. Bolo by preto vhodné, aby sa tieto objavy a poznatky stali podnetom k ďalšiemu starostlivému sledovaniu nálezov v areáli a v okolí dnešných Mankoviec a hlavne k zinteresívneniu... a štúdiu písomného materiálu k dejinám tejto obce.

Článok je pod názvom: ‚‚Zaniknuté stredoveké stavby v Mankovciach‘‘.

V čase archeologického výskumu v opravenej obytnej časti stála tu už škola a učiteľský byt, bol v tejto lokalite objavený i kostolný cintorín z prvej polovici 13. storočia, užívaný až do 18. storočia.

Živým no nemým svedkom dávnych čias je stará lipa – pamiatkovo chránený strom starý 660 rokov s obvodom kmeňa 380 cm a vysoká 10 m.

Naproti cez cestu stojí dom č. 93 pokrytý ešte hrubou vlnitou škridlou vypálenou v bývalej fabrike – tehelni na Rozkošoch.

Prvá škola bola v našej obci postavená asi v roku 1830 - 1840 na mieste bývalého kláštora. Nová škola bola postavená v roku 1958 a v starej bol po rekonštrukcii umiestnený MNV, kde neskoršie bolo pristavené osvetové stredisko.

Školská kronika bola založená v roku 1927 a prvou kronikárkou bola Anna Gažová, miestna učiteľka.

Obecná kronika bola založená v roku 1932 a prvým kronikárom bol Jozef Paulov, riaditeľ školy.

Za prvej ČSR boli obyvatelia maloroľníci, poľnohospodárski a lesní robotníci.

Nezamestnanosť a zadĺženosť bola veľká. Nezamestnaní sa sústavne domáhali práce. Za prácou odchádzali do cudziny, napr. v roku 1929 boli na prácach vo Francúzsku Karol Doskoč a Ondrej Vrábeľ. V roku 1929 bolo založené v obci úverové družstvo.

Po vypuknutí SNP obec aktívne podporovala partizánov, zásobovala ich potravinami. Obec bola oslobodená ČA 28. marca 1945. K 35. výročiu SNP bola obci udelená Pamätná plaketa.

V roku 1954 bola zavedená v obci elektrina, hasli kahance a petrolejové lampy. V roku 1958 sme uložili bubon ako historickú pamiatku – bol zavedený miestny rozhlas. Od roku 1952 začala do obce premávať linka ČSAD. V roku 1968 sme postavili kostol a v roku 1971 dom smútku.

Vo svojom historickom popise som sa snažil priblížiť Vám milí občania čo najskutočnejšie históriu našej obce, čerpal som z archívnych materiálov, ale ako vidieť že i tam je toho málo z najstaršej histórii zachované o tak malej obci ako sú Mankovce.

Chcem ešte záverom podotknúť, že neexistujú alebo nie sú zachované žiadne dokumenty vzniku a založení obcí a miest na Slovensku, všetko sa historicky datuje do prvej písomnej zmienky, čo samozrejme podáva nepresné údaje, ako som uviedol na začiatku môjho historického popisu.

 

Zdroj: Obecný úrad MANKOVCE, 16. 03. 2010